Nadpolovičná väčšina Slovákov nepodporuje schválenie eurovalu

Bratislava 22. septembra (PROTEXT) - Väčšina Slovákov je proti prijatiu tzv. eurovalu, ktorého podstatou je poskytnutie finančných záruk všetkými členmi eurozóny s cieľom zabezpečenia finančnej stability euro oblasti. Slovenská republika by tak podľa tzv. eurovalu II mala teraz garantovať záruky vo výške 7,72 mld. eur. Problematika eurovalu a teda poskytnutia finančných prostriedkov ekonomicky problematickým štátom EÚ je predmetom sváru aj v súčasnej vládnej koalícii a vo svojom konečnom dôsledku môže byť príčinou jej pádu a predčasných volieb. Proti zvýšeniu prvého eurovalu či vzniku Európskeho mechanizmu stability sa totiž razantne stavia koaličná strana Sloboda a solidarita (SaS) na čele s Richardom Sulíkom. Euroval pritom nemá podporu ani Slovenskej národnej strany (SNS) a ako ukázal exkluzívny prieskum spoločnosti SANEP, ani väčšiny obyvateľov Slovenskej republiky. Podľa mienky väčšiny slovenskej verejnosti neschválenie eurovalu nemôže mať na existenciu eura a teda ani na slovenskú ekonomiku väčší vplyv a jeho prijatie by sa tak nemalo dávať do súvislosti s argumentmi, ktoré nabádajú na prevzatie svojho dielu zodpovednosti za stav euro oblasti. Prieskum spoločnosti SANEP taktiež poukazuje na fakt, že viac ako dve tretiny Slovákov sú presvedčené, že slovenská ekonomika nie je v stave, ktorý by umožňoval finančnú pomoc takéhoto rozsahu problematickým štátom eurozóny. Nadpolovičná väčšina domácej populácie rovnako zastáva názor, že by rokovanie o eurovale malo byť spojené s hlasovaním o dovere k vláde. Tu sa však skôr ako problematika eurovalu môže prejaviť všeobecná nespokojnosť s rozhádanou vládnou koalíciou pod vedením premiérky Ivety Radičovej. Tá však už predtým avizovala, že hlasovanie o dôvere k vláde nechce spájať iba s jednou, už takto dôležitou témou. Väčšina populácie sa taktiež domnieva, že euroval nemusia podporiť všetky vládne strany, čo nahráva vládnej strane SaS, ktorá by tak mohla osloviť nespokojných voličov. Pred premiérkou Ivetou Radičovou tak leží neľahká úloha, z ktorej jej zjavne nepomôže ani opozícia, ktorá sa ju navyše v noci z 13. na 14. septembra pokúsila odvolať. Svoju prípadnú podporu síce predtým deklaroval predseda najsilnejšej opozičnej strany SMER-SD Róbert Fico, avšak s tým, že euroval podporí iba v prípade, že za schválenie budú všetci koaliční poslanci, čo zjavne nebude splnené. Na strane odporcov eurovalu z radov verejnosti a politických strán stojí aj množstvo svetových ekonómov, ktorí sa domnievajú, že je nutné nechať Grécko zbankrotovať a vylúčiť ho z eurozóny.

Exkluzívny internetový on/off-line prieskum spoločnosti SANEP sa uskutočnil v termíne 22. - 28. augusta 2011 na vybranej skupine 862 opytovaných, ktorí predstavujú reprezentatívnu vzorku obyvateľov SR vo veku 18 - 67 rokov. Celkovo sa na prieskume spoločnosti SANEP zúčastnilo v rámci respondentného panela 25 000 registrovaných používateľov, 4 851 opýtaných. Reprezentatívna vzorka sa vybrala metódou kvótneho výberu a zodpovedá sociodemografickému rozloženiu obyvateľov SR podľa údajov Slovenského štatistického úradu. Štatistická chyba pri uvedenej skupine obyvateľov sa pohybuje v rozmedzí ± 2,5 %. Kontrola danej vzorky sa uskutočnila triangulačnou dátovou metódou.

Nadpolovičná väčšina verejnosti, ktorá predstavuje reprezentatívnu vzorku obyvateľov SR (55,7 %), sa nedomnieva, že by sa mal v slovenskom parlamente prijať tzv. euroval, prípadne euroval I (dočasný) a euroval II, ktorý by mal okrem iného pomôcť finančne stabilizovať eurozónu. Väčšinový názor verejnosti je tak v rozpore s presvedčením vládnych strán SDKÚ-DS, KDH Most-Hid, ktoré zdôrazňujú predovšetkým aspekt členstva v EÚ a eurozóne a z nich vyplývajúce povinnosti. Lebo s niektorými, predovšetkým ekonomickými aspektmi eurovalu, nesúhlasia. Proti eurovalu sa potom stavia ďalšia z vládnych strán SaS.

Názor, že euroval nie je nevyhnutným nástrojom na stabilizáciu eurozóny, ktorej výkyvy by sa mohli nepriaznivo prejaviť aj na stave slovenskej ekonomiky, zastáva 49,2 % opýtaných. S názorom, že euroval nie je vhodným nástrojom, ktorý garantuje finančnú stabilitu v eurozóne, rovnako súhlasí množstvo ekonómov, ekonomických expertov, ale aj politikov.

Drvivá väčšina opýtaných (80,4 %) má názor, že slovenská ekonomika nie je v takej kondícii, aby si mohla dovoliť garantovať záruky rádovo v miliardách eur pre problematické štáty EÚ, respektíve eurozóny.

Podľa mienky sa 49,3% opýtaných nedomnieva, že by neschválenie eurovalu mohlo viesť až k ohrozeniu eura, a tým pádom aj k priamemu ohrozeniu slovenskej ekonomiky.

Viac ako polovičná väčšina respondentov (51,2%) nepovažuje za nutné, aby Slovenská republika prijala schválením eurovalu zodpovednosť za stabilizáciu eurozóny. K tomu prispieva s najväčšou pravdepodobnosťou presvedčenie, že stabilné štáty budú doplácať na problematických členov, ako to bolo v prípade Grécka, ktorému aj napriek niekoľkomiliardovej finančnej pomoci opäť dochádzajú financie.

Podľa mienky 52,4 % respondentov by mala súčasná predsedníčka vlády Iveta Radičová spojiť návrh na schválenie eurovalu s hlasovaním o dôvere k vláde. Iveta Radičová však tento variant už predtým odmietla.

Viac ako polovica (51 %) respondentov zastáva názor, že euroval nemusí podporiť celá vládna koalícia. Avšak vzhľadom na to, že druhá najsilnejšia vládna strana SaS je zatiaľ striktne proti schváleniu eurovalu, je vysoko nepravdepodobné, že by premiérka Iveta Radičová dokázala euroval presadiť. Aj naďalej tak hrozí, že problematika eurovalu povedie v konečnom dôsledku k rozpadu vládnej koalície.

Väčšina opýtaných (47,7 %) taktiež zdieľa názor, že by najsilnejšia opozičná strana SMER-SD nemala euroval podporiť. Avšak Róbert Fico už predtým avizoval, že SMER-SD podporí schválenie eurovalu iba za predpokladu, že za budú všetci koaliční poslanci. Zdá sa teda, že otázka schválenia eurovalu sa aktuálne nachádza na mŕtvom bode.

Podrobné informácie nájdete na http://www.SANEP.sk

ČTK k správe vydáva obrazovú prílohu s grafmi, ktorá je k dispozícii na adrese http://www.protext.sk